Sofiu Frederiku Augustu, dcéru finančne zruinovanej pruskej kniežacej rodiny, neskôr pokrstenú ako Katarínu, si v roku v roku 1744 vyberie ruská cárovná Alžbeta I. Petrovna, ako vhodnú manželku pre svojho synovca Petra, ktorého predurčila za dediča ruského trónu. Pre mladú Katarínu je to príležitosť na závratné spoločenské povýšenie a preto tomu podriadi všetko, naučí sa ruskému jazyku, či prestúpi na pravoslávnu vieru. Katarína túži po láske, avšak jej manžel dáva prednosť vojnovému dobývaniu a prejavuje o ňu minimálny záujem. Jej dievčenská nevinnosť a nežná nátura, sa postupne vytráca a zlomená žena sa mení na krvilačnú beštiu, ktorá si jej samotu kompenzuje bojom o moc. Na konci tejto cesty sa napokon stáva ruskou cárskou panovníčkou Katarínou Veľkou.