Je apríl 1945 a do úplnej porážky nacistického Nemecka ostáva už len niekoľko dní. Hitler však vo svojom berlínskom bunkri aj naďalej požaduje od svojich generálov boj do posledného muža. Film, detailne popisujúci, ako prebiehali posledné dni Tretej ríše v Hitlerovom berlínskom bunkri, vznikol na motívy knihy Hitlerovej osobnej sekretárky Traudl Jungeovej, ktorá s ním bola v bunkri až do úplného konca.

Film bol inšpirovaný denníkom, ktorý si luxemburský kňaz Jean Bernard viedol v koncentračnom tábore Dachau. Do denníka podrobne zachytával všetky udalosti hrôzostrašných dní, ale k deviatim dňom z februára 1942 v ňom chýbajú akékoľvek záznamy. Kremer je nečakane z Dachau prepustený na dovolenku. Krátko po návrate domov však zistí, že voľno dostal, aby splnil konkrétnu úlohu. Jeho predstavený biskup sa stal pre nacistov nepohodlným, pretože odmieta spolupracovať. Nacisti chcú využiť Kremera na to, aby získali oficiálnu podporu pre Hitlerovu cirkevnú politiku. Kremer tak stojí pred morálnou voľbou: uzavrieť kompromis s nacistami alebo sa vrátiť sa do pekla koncentračného tábora. Miestny Untersturmfuhrer Gebhardt, ktorý je sám pod tlakom nadriadených, dáva Kremerovi deväťdňovú lehotu na splnenie úlohy. Hoci film Deviaty deň je dielom fikcie, vychádza zo skutočných udalostí a je poctou stovkám duchovných, ktorí zomreli v koncentračných táboroch kvôli odporu voči nacistickému režimu.