Skupina ľudí príde na návštevu do honosného sídla, všetci sú spoločensky oblečení. Služobníctvo odišlo, v dome ostal len majordóm. Po večeri, ako sa večer vyvíja, by niektorí už aj chceli odísť – no nedá sa. Hostia sa z neznámej príčiny nevedia dostať z miestnosti, kde sa nachádzajú. Čas plynie, hodiny sa menia na dni... Hostia sa postupne začínajú odhaľovať – predovšetkým spoločensky. Už sa neschovávajú za maskami, ktoré si zvyčajne nasadzujú v spoločnosti, na povrch sa derú ich najskrytejšie túžby, ale aj temné pudy. Buñuelov film je ostrou satirou a výsmechom buržoáznym inštitúciám (v tomto prípade rodiny a celej spoločnosti), pokryteckej morálke a hodnotám.