Jedenáste výročie útoku na Dvojičky sa teroristické komando operujúce na severe Afriky rozhodlo „osláviť“ útokom na americkú ambasádu v líbijskom Benghází. Jej zamestnanci síce už predtým tušili, že se niečo chystá, tajné služby však ich pocit ohrozenia nebrali do úvahy. Kvôli tomu sa pracovníci ambasády ocitli tvárou v tvár obrovskej presile prakticky bez väčšej ochrany. Keby v oblasti nepôsobila skupinka „bezpečnostných analytikov“ (bývalých elitných mariňákov), nemali by žiadnu šancu. „Bezpečnostní analytici“ hodia za hlavu všetky odporúčané postupy a nariadenia a rozhodnú sa brániť ambasádu do poslednej kapky krvi.

Miliardár po predstieraní svojej smrti najme tím medzinárodných agentov na odvážnu a krvavú misiu, aby zabil brutálneho diktátora.

Traja policajti majú za úlohu odprevadiť nelegálneho prisťahovalca na letisko Charlesa de Gaulle, kde musí nastúpiť na lietadlo a vrátiť sa späť do vlasti. Keď však policajti zistia pravdu, stoja pred ťažkou dilemou, ako sa rozhodnúť.

Iránskych režisérov ktosi brutálne vraždí, jedného za druhým. Aj Hasan Kasmai je síce režisér a podobne ako taký Džafar Panahí sa nachádza na čiernej listine islamistického režimu, ale smrť nie a nie prísť. Prečo sa tajomný zabijak vyhýba práve jemu? Ambiciózny, mierne hysterický a poriadne zdevastovaný filmár sa teda vydáva po krvavej stope. Z jeho života sa od tej chvíle stáva delirický trip, plný nezmyslov, inotajov a omylov. Mani Haghighi natočil čiastočne autobiografické bláznivé podobenstvo o spoločnosti, ktorá žije na pokraji strachu, ale nebojí sa o svojej existencii prehovoriť s cynickým úškľabkom. Prasa je drzý politický inotaj, „sedlácka“ crazy komédia i pokrivené gitarové sólo v cele autoritárskeho štátu.