Na vystúpení mága Sida Watermana sa mimo iných prišla pozrieť tiež študentka žurnalistiky Sondra Pransky. Iluzionista si ju vyberie ako pomocnicu pre svoj trik. Aké je ich prekvapenie, keď sa v krabici, kde má zmiznúť, objaví duch zavraždeného novinára Joea Strombela. Jediné čo jej Joe stihne povedať je to, že vie, kto je ‚tarokový vrah‘, a že proti nemu má Sondra nájsť usvedčujúci dôkaz. Začínajúca novinárka sa, pod vidinou senzačného článku, spolu so Sidom vydá po stopách predpokladaného vraha – britského aristokrata Petera Lymana. Najväčší problém v pátraní nastane vo chvíli, kedy sa Sondra do Petera zamiluje. Niekto tak sympatický predsa nemôže vraždiť…

Partia potenciálnych teroristov plánuje útok, pri ktorom má pretiecť veľa krvi. Len sa nemôžu zhodnúť, čia krv by to mala byť. Sila filmu s prvkami čierneho humoru spočíva v nejednoznačnosti aj podvratnosti, s akou využíva stereotypy moslimov, britských politikov aj fanatikov akéhokoľvek druhu. O samovražedných atentátoch sa tu hovorí rovnako bezstarostne ako o príbehu filmu Leví kráľ. Humor nevyplýva len z účelne pointovaných situácií či širokej palety exotických nadávok, ale aj z precíznej charakterizácia postáv. Tie snímka predstavuje ako nebezpečné nielen pre britskú spoločnosť, ale predovšetkým pre nich samých. Hoci je divák stavaný do pozície, kedy sa smeje prípravám teroristickej operácie, je tento smiech zákonite sprevádzaný mrazením v chrbte. Originálny, humornými situáciami nabitý, odvážny, ale nie neúctivý snímok kladie medzi rečou mnoho otázok, nad ktorými však stojí tá najzásadnejšie: Kde leží a ako tenká je hranica medzi mučeníkom a hňupom?

Leto 1939. Vplyvné rodiny v nacistickom Nemecku posielajú svoje dcéry dokončiť školu do anglického prímorského mestečka. Majú sa naučiť jazyk a stali sa vyslankyňami budúceho šírenia národného socializmu. Tamojší učiteľ pochopí, o čo ide a snaží sa vyvolať poplach. Úrady sa však domnievajú, že problémom je on.