Na začiatku 90. rokov sa novovzniknuté Chorvátsko zaplietlo do vojnového konfliktu so susedným Srbskom. Zločinci využili vojnový chaos na prenasledovanie a okrádanie srbského civilného obyvateľstva žijúceho v Chorvátsku. Jednou z nevinných obetí bola aj Aleksandra Zec, dievčina zo Záhrebu srbského pôvodu. Spolu s ostatnými rodinnými príslušníkmi ju brutálne zavraždili. Páchateľov síce čoskoro odhalili, ale pre politický nátlak nebol nikto z nich nikdy odsúdený. O štvrťstoročie neskôr píše kontroverzný divadelný režisér Oliver Frljić o tomto prípade hru. Tvorivý proces oživuje hlboko ukrytú traumu, diva - delné skúšky sa stávajú kolektívnou psychoterapiou a 12-ročná herečka Nina má pocit, akoby vojna nikdy neskončila. Keď ju režisér žiada, aby sa postavila pred publikum ako Srbka, je vydesená a nevie, čo má robiť. „Srbenka skúma, ako sa generácia narodená po vojne v Juhoslávii vyrovnáva s temnou minulosťou svojej krajiny,“ povedal režisér.