Na rozdiel od iných opier nie je takzvaná Žobrácka opera len jednou skladbou, ale radom upravených skladieb, počnúc pôvodnou mimoriadne úspešnou politickou satirou z roku 1728, ktorú napísal Angličan John Gay. Odvtedy skladatelia a spisovatelia písali jej variácie. Najznámejšou z nich bola Opera za tri groše od Bertholta Brechta a Kurta Weilla. Niektoré veci, ktoré majú tieto skladby spoločné, je ich zasadenie medzi chudobné a zločinecké vrstvy a rošťácka postava Macheatha. Táto inscenácia vychádza z adaptácie Gayovej predlohy Václava Havla, bojovníka za slobodu, spisovateľa a filozofa, ktorý sa stal prvým (a jediným) prezidentom zjednotenej postkomunistickej krajiny Československa, a zachováva mnohé stopy svojho divadelného pôvodu. Filmoví recenzenti neboli príliš tolerantní k tomu, čo nazvali "otrockým dodržiavaním" divadelnej inscenácie známeho českého spisovateľa, ale milovníci divadla, filozofie a histórie môžu mať iný názor.

V psychologickej dráme z prvej svetovej vojny je ústrednou postavou bývalý priekupník koní kaprál Hoferik, ktorý prevezme velenie po padlých dôstojníkoch na ruskom fronte. Na statok, kde sú vojaci ubytovaní, prichádza generál Berger, ktorý mu odovzdá vyznamenanie. Signum laudis. Situácia sa však vyhrotí v momente, keď statok obkľúčia nemeckí vojaci. Hoci generál na Hoferikovu radu vyšle proti nim pluk vojakov, štáb sa rozhodne vzdať sa. Ale najskôr sa musia zbaviť fanatického Hoferika - rozhodnú sa postaviť ho pred vojenský súd.

Začínajúca automobilová pretekárka Mima má možnosť jazdiť s mimoriadne kvalitným vozidlom, ktoré však funguje na neobvyklé palivo - na ľudskú krv. Jej priateľ, Dr. Marek, si však uvedomuje nebezpečenstvo hrioziace každému, kto sa zapletie s automobilkou Ferat...

Komediálna sonda do života ľudí na rozostavanom sídlisku a súčasne aj výstižný obraz československej "skonsolidovanej" spoločnosti na konci 70-tych rokov. V kaleidoskopickej mozaike drobných príbehov, kratučkých epizód a útržkov úplne obyčajného dňa na sídlisku sa stretávame s mnohými postavami a postavičkami. Satiricky ladená kritika vtedajších nedostatkov a neúprosný pohľad na zlé ľudské vlastnosti sa strieda s optimistickou vierou v ľudské dobro.

Lord Carleton, vedúci kráľovského cenzorského úradu, dostane na posúdenie niekoľko citlivých fotografií, na ktorých je nahé ženské telo a plyšový psík. Lord Carleton snímky bez váhania odsúdi a je rozhodnutý fotografie zamietnuť, avšak ešte si ich vezme k "meritórnemu" preskúmaniu domov. Tým však spustí sériu neočakávaných udalostí.

Dej sa odohráva počas spoločenskej a politickej totality v atmosfére temnej a dusnej Prahy v roku 1941. Braunovi odobrali právo pracovať v jeho vlastnom odbore, bol presťahovaný z veľkého bytu do malého, bol zbavený výsad slobodného človeka, dostal sa "mimo zákon". Je ešte stále lekárom alebo skladníkom, ktorým ho urobili?

Malý Petr Mráz trávi prázdniny na vidieku u prarodičov Slámových, pretože jeho rodičia odišli na dovolenku do kúpeľov. A podobne ako predtým Vašek, aj on má po boku verného psieho kamaráta, waleského teriéra Bleka, ktorého mu tesne pred odchodom zverila do opatery mamina kamarátka Alice. A práve okolo zvedavého psíka sa rozkrúti sled vzrušujúcich udalostí. Malý hrdina musí zápasiť nielen so ziskuchtivým pánom Plavcom, ktorý mu Bleka ukradne, ale zároveň si musí nájsť cestu k partii miestnych chlapcov, ktorú vedie súťaživý Jarda.

V zámočku neďaleko Prahy je šantán a nevestinec Riviéra, určený pre klientelu z vyšších kruhov. Pani Gábi Stolařová, zvaná madam, síce starostlivo dohliada na poriadok, no inak vedie podnik v rodinnom duchu a dbá, aby zákazníci boli spokojní.. To jej avšak nebráni použiť proti nim nie úplne čistú fintu, keď sa ocitne vo finančných ťažkostiach. Zabehaný chod vecí naruší nová zamestnankyňa, krásna Renáta, ktorá k sebe okamžite strhne pozornosť všetkých hostí. Pod anjelsky nevinným zjavom ukrýva tvrdú ctižiadostivosť a chladne kalkulujúci mozog, o čom sa k vlastnej škode zanedlho presvedčí madam aj ostatné dievčatá.