Osudy robotníkov po prepustení z fabriky a ich zjednotenie v triednom boji.

Príbeh prvej lásky a citového rozčarovania dospievajúceho dievčaťa, zobrazený z pohľadu jej jedenásťročného brata.

Historická rekonštrukcia udalostí protifašistického boja na Slovensku v rokoch 1943 a 1944.

Príbeh kapitána Kuvaldu, ktorý sa za každú cenu pokúša zachrániť svoje posledné útočište - starú noclaháreň. Spolu s učiteľom sa pokúša zabrániť kupcovi Petunnikovi v jej zbúraní. V postavách jej náhodných i stálych obyvateľov sa stretneme s ľuďmi všetkých spoločenských vrstiev ruskej spoločnosti 19. storočia. Sú hrubí, špinaví, zákerní, ale každému kdesi na dne duše zostali zvyšky priateľstva a túžby po družnosti.

Slovenští partyzáni, statečně bojující s nacistickou přesilou, by nikdy v takovém rozsahu neuspěli, kdyby je nepodporovali vesničané. Právě ti navzdory hrozícím represím pečují o zraněné, schovávají je a vůbec se chovají uvědoměle. Ačkoli snímek vznikal na sklonku 60. let, plně přejímá schémata partyzánských historek, snad mu lze jedině přiznat jedině vyvinutější smysl pro větší autenticitu příběhu, postav i prostředí.

Dedinskí chlapci sa vydávajú do sveta v mnohých rozprávkach, aby získali princeznú alebo veľké bohatstvo. Ondra poslal do sveta otec preto, lebo sa ničoho nebojí. Jeho sila a nebojácnosť začali totiž prinášať viac škody ako úžitku. A tak mu otec zbalil batôžtek a poslal ho čo najďalej od rodnej dediny. Jeho spoločníkom sa stane zlodejíček Ferko, ktorý je však nielen zbabelý, ale aj lenivý a ľstivý. Obaja spolu zažijú strašidelné chvíle v čertovom mlyne i v temnom lese. A potom sa dozvedia o začarovanom kráľovstve, na ktoré uvalil kliatbu zlý čarodejník za to, že sa krásna princezná odmietla za neho vydať. Ondro, ktorý sa nebojí ničoho, sa rozhodne kráľovstvo zachrániť, pričom až láska ho naučí, čo to znamená báť sa...

Životopisný film o piatich rokoch boja českého lekára Ivana Hálka proti poverám, alkoholizmu, hmotnej a duchovnej zaostalosti na Kysuciach začiatkom dvadsiateho storočia.

Dobrodružná dráma o pašovaní koní na slovensko-poľskom pohraničí krátko po prvej svetovej vojne. Proti sebe stoja dve silné osobnosti - vodca pašerákov koní Orban a veliteľ pohraničnej stráže Halva. Každý z nich háji vlastné záujmy a ich vzájomné stretnutie končí zbytočnou smrťou piatich ľudí.

Mladý Juraj Jánošík odchádza do mesta študovať za kňaza do seminára, lebo zemepán udelil povolenie mu študovať. Uplynie niekoľko rokov a z mladého Jánošíka sa stáva mladý chlap. Práve ako prichádza domov navštíviť rodičov, netuší, že aká veľká krivda a tragédia sa deje jeho rodičom. Jeho matka umrela, a otec sa musí postarať o pohreb. Čo znamenalo, že zanedbal svoju povinnú prácu na statkoch svojho zemepána. Drábi však nemajú s užialeným otcom zľutovanie. Musí byť zbičovaný, pretože porušil svoju povinnosť. Mladý Juraj Jánošík zmláti niekoľkých drábov, zoberie si otca, ktorý však umiera. Táto tragédia zmení Jánošíkové plány a jeho štúdiám je koniec. Aby si Juraj zachránil život, uteká do hôr. Kde sa stane vodcom zbojníkov. Jeho heslom sa stáva: bohatým brať a chudobným dávať, a krivdy naprávať.

Tragikomický príbeh, ktorý zachytáva mentalitu, spôsob života a osobitosti prostredia východoslovenského regiónu. Osudy Johany Ovšeny a jej dcéry Pavlíny sa vzájomne prelínajú, striedajú sa radosti i sklamania a Johana prežíva svoj osudný omyl opakovane v životnom príbehu svojej dcéry. Johana sa totiž kedysi zaľúbila a otehotnela. Čakal ju však neľahký údel slobodnej matky. Ľudia z dediny jej to jasne dávali najavo, ale Johana sa vďaka svojmu temperamentu v živote nestratila. Netušila však, že osud jej pripravil nečakané prekvapenie – aj dcéra Paulína sa prespí s vojakom. Johana sa však nevzdáva a za pomoci verného Bertyho a Jozefky sa všemožne snaží získať pre tehotnú dcéru „vstupenku do neba" v podobe vydaja...

Tragikomický príbeh malého belehradského úradníka, ktorý sa koncom roku 1939 rozhodol stráviť po prvýkrát dovolenku pri mori. Špecifická atmosféra doby – nástup fašizmu – sa odrazí v mentalite obyvateľov malého mestečka, ktorí doženú nešťastného Golužu k samovražde.

Lyrický obrázok zo života študentov. Romantický príbeh prvej študentskej lásky videný očami spomienok starnúceho spisovateľa. Národný umelec Štefan Králik sa v posledných rokoch svojho života popri divadelnej tvorbe venoval aj práci pre televíziu. Výlet do mladosti sa odohráva v prostredí súčasnej triedy maturantov, ktorí si pozvali na besedu známeho spisovateľa. Krátko pred jeho príchodom sa však odohrá niečo, čo je v rozpore s mienkou väčšiny o morálke. A tak z plánovanej oficiálnej besedy je zrazu úprimná, otvorená výmena názorov, v ktorej sa spisovateľ stáva jedným z aktérov príbehu. Príbehu, ktorý sa jemu samému prihodil pred päťdesiatimi rokmi.

Filmová balada o dramatických osudoch ľudí žijúcich na oravskej dedine v čase prvej svetovej vojny. Hlavnou dejovou líniou je príbeh mladej ženy Evy Hlavajovej, ktorá sama prežíva ťažké obdobie hladu a biedy po odchode muža na vojnu. Jej zneuctenie a následná tragická smrť sú zapríčinené nenásytným notárom Okolickým. Tieto smutné udalosti spolu s inými napokon zapríčinia vzburu miestnych obyvateľov proti neznesiteľným pomerom v dedine.

Televízny film, prepis románu Ľ. Ondrejova Jerguš Lapin. Zobrazuje príbeh Jerguša Lapina od okamihu, keď narukuje na vojnu až po čas, keď sa z neho stane zbeh, neskôr revolucionár.

Balada o láske, nenávisti a hľadaní cesty z osamelosti. Dramatický príbeh uzavretého a neprístupného hrnčiara Mrtina Lepiša, ktorého okolie obviňuje zo skutkov, ktorých sa nikdy nedopustil. Po rokoch sa vracia, ale ani jeho statočná záchrana majetku dedinčanov pred lesným požiarom mu neprinesie dôveru, ani miesto medzi ľuďmi.

Aktualizácia starej ľudovej balady o otcovi a o jeho troch dcérach. Starý Majda po vyvlastnení jeho majetku hľadá útočište u svojich troch dcér, ktoré kedysi sám poslal do kláštora, aby nemusel deliť statok. Jedine najmladšia dcéra je aj napriek vyhosteniu z kolektívu svojich radových sestier ochotná sa oňho postarať.

Lyrický príbeh o ťažkom živote malého chlapca na slovenskej dedine medzi dvomi vojnami.

Tragikomédia o ľuďoch, ktorí sa v čase vojnovej Slovenskej republiky snažia využiť situáciu na vlastné obohatenie. Štvorčlenná rodina starého Gavoru opustí istotu rodnej dediny zaslepená vyhliadkami na rýchlu kariéru a bohatstvo v hlavnom meste.

Dráma zachytávajúca jedno z najkrvavejších a najväčších sedliackych povstaní, ktoré pod vedením vodcu križiackej výpravy Juraja Dózsu vypuklo v roku 1514.

Psychologický film zobrazujúci profesionálne začiatky mladého architekta. Ten, už ako vedúci projektového ateliéru, vzbudí svojim nekompromisným postojom nepriateľstvo a nenávisť kolegov a podriadených zvyknutých na ľahký život za pomoci protekcie a podplácania.

Baladický príbeh situovaný do slovenskej horskej oblasti pred druhou svetovou vojnou. Mladý horár sa po rokoch vracia do rodnej dediny. Vďaka stretnutiu s dedinským dievčaťom Zunou spoznáva nielen samého seba, ale aj prírodu a svet. Filmová adaptácia rovnomenného románu Františka Švantnera.

Baladický príbeh sa odohráva v 20. rokoch na slovenských kopaniciach. Do dediny sa v roku 1920 z ruského zajatia vracia mladý učiteľ, aby otvoril novú školu. Pre svoje revolučné názory sa dostáva do konfliktu s bohatým gazdom, ktorý feudálnym spôsobom vládne nielen svojej rodine, ale aj celej dedine.

Dramatický príbeh muža, ktorý hľadá vraha svojej ženy, usmrtenej v období fašistickej okupácie. Počas pátrania sa dostáva do tábora korytárov, spoznáva ich život a prácu, pokúša sa spoznať sám seba a začať opäť nový život.

Príbeh lásky mínera Anta k robotníčke Zore v období prvých veľkých stavieb socializmu.

Historická hra z obdobia panovania kráľa Mojmíra II., ktorý vedie spor so svojím bratom Svätoplukom II. Hra však nie je len oživením historických postáv a udalosti, ale aj výzvou do dnešných čias - výzvou k mierumilovnosti, znášanlivosti a harmonickému spolunažívaniu medzi národmi.

Kronika dramatických udalostí zachytávajúca osudy ľudí žijúcich na slovenskej dedine tesne po druhej svetovej vojne. Hlavná hrdinka Anna spomína po tridsiatich rokoch na rozhodnutie, ktoré zásadne zmenilo jej život. V období začínajúcej kolektivizácie zvolila šťastie a neľahký život s nemajetným mužom zakladajúcim v dedine družstvo, hoci tým výrazne oslabila svoj vzťah k vlastnej matke a zároveň prerušila dlhovekú tradíciu vo vzťahu k zachovaniu rodinného majetku.

Dramatický príbeh z obdobia SNP. V slovenskej dedine Vidovce sa skrýva neveľká skupina ustupujúcich nemeckých vojakov. Okolie dediny však obsadili partizáni a prakticky zničili všetky ústupové cesty. Posledná noc vojny a prvý deň oslobodenia je pre všetkých skúškou charakteru a životného postoja.

Sága murárskeho rodu Pichandovcov odohrávajúca sa prevažne na malej slovenskej dedine zachytáva časový úsek tridsiatich rokov (1887-1917). Prvá časť zachytáva život Martina Pichandu v časoch rozvoja murárskeho remesla, v druhej časti sa do popredia dostáva jeho syn Samo, žijúci v období vyostrujúcej sa spoločensko-politickej krízy, ktorá napokon vyústila do 1. svetovej vojny...

Baladický príbeh zo slovenských kopaníc o mladej žene, ktorá neunesie obvinenie z manželskej nevery. Hrdinka príbehu - citlivé a skromné dievča sa vydá a žije v rodine na kopaniciach. Po odchode manžela na vojenčinu sa ocitá v izolácii rodiny i okolia. Svokor postrehne smútok nevesty a pokúsi sa nadviazať srdečnejší vzťah k osamelému dievčaťu. To je však dôvod k domnienkam o mravnom poklesku nevesty. Tá neunesie potupu podozrenia a vrhá sa pod kolesá rušňa. Vinu za smrť krehkého, čestného človeka majú tí, ktorí konali na základe neoverených dohadov z vášne a podozrievavosti.

Filmový príbeh starého horala zo Zázrivej, odohrávajú sa v predvečer Štedrého večera. V hlavnej úlohe televízneho filmu na motívy rovnomennej poviedky L. Nádaši - Jégého sa predstaví Július Pántik. Je to príbeh o spolupatričnosti a hlboko zakorenenom pocite zodpovednosti obyčajného človeka.

Scenár vychádza z antickej legendy o bohovi lásky Erosovi. Ten prinášal šťastnú lásku, keď zasiahol obeť šípmi so zlatými hrotmi, alebo nešťastnú, ak mal zacielený šíp hrot olovený. Keďže láska je korením života, Eros ovplyvňoval aj ten. Sám doplatil na schopnosti, keď stretol Psyché.

Nešťastný a zúfalý riaditeľ zoologickej záhrady Šúpala sa pokúša predať na odstrel zahraničnému turistovi chorého medveďa, pretože nákup iných zvierat do ZOO umožňuje len antisocialistická mena, čiže valuty, a tak správca robí skutočne všetko možné i nemožné, len aby ich získal...

Tragikomické rozprávanie o "objatí" po ktorom túžia všetky postavy, najmä sociológ Oskar, nerozhodný smoliar, ktorého každodenné bizardné stretnutia so starými ľuďmi v domovoch privádzajú k pocitom márnosti, prázdnoty a straty životnej energie, ktoré ho utvrdzujú v odmietaní priviesť dieťa do tohto nezmyselného sveta. Manželkina túžba po materstve však narastá.

Prevzaté predstavenie z Divadla SNP v Martine.

Za Slovenského národného povstania sa aj jednoduchí ľudia odhodlávali k hrdinským činom, hoci vedeli, že sa vystavujú veľkému nebezpečenstvu. Hrdinka tohto filmu, prostá vidiecka žena, ťažko doplatí na svoju statočnosť: je odsúdená na trest smrti, zatiaľ odloženému na neskôr, aby mohla odkojit svojej nedávno narodené nemluvňa. Je jej dokonca ponúkaná záchrana, ak zradí, ale prítomnosť príslušníčky sovietskej armády jej vlieva do žíl odhodlanie i nádej. Predjarie patrí medzi obvyklé schematické, neživotné inscenované pohľady na tému, ktoré komunistický režim vyzdvihol medzi posvätné látky.

Dramatický príbeh z obdobia Slovenského národného povstania. V malej slovenskej dedine zabije nemecký vojak v bitke svojho kamaráta a potom strávi noc u mladej ženy, manželky veliteľa Hlinkovej gardy. Veliteľ SS jednotky prikáže zavrieť desiatich rukojemníkov za oboch zmiznutých vojakov. Po návrate hlavného vinníka, ktorý sa však k svojmu činu neprizná, si musia rukojemníci vybrať spomedzi seba piatich, ktorým bude udelená milosť.