Celovečerný rozprávkový film je zostavený zo štyroch animovaných epizód a hranej časti, ktorá všetko spája a vytvára rámec príbehu. Prvá epizóda inšpirovaná Rozprávkou o princeznej, ktorá sa nesmiala, je animovaná polo plastickou technológiou. Režisérom tejto poviedky je Břetislav Pojar a výtvarníkom Pavel Koutský. Druhý príbeh využíva klasickú animáciu bábok. Výtvarníkom a režisérom je Michal Žabka a príbeh O víle a účtovníkovi je zábavný pre deti a poučný pre oteckov. Tretia časť je animovaná veľmi neobvyklou technológiou. Papierové ploché bábky v reálnom priestore. Výtvarníkom je Bára Dlouhá a režisérom František Váša. Príbeh o rybárovi, jeho žene a zlatej rybke je známy, jeho nová interpretácia vo svete bicyklov a motorov je však úplne nová. Štvrtá epizóda Pán Vincent sa odohráva v neďalekej budúcnosti. Režisér a výtvarník Libor Pixa dúfa, že zdravý rozum zvíťazí nad chamtivosťou a túžbou byť za každých okolností prvý.

Príbeh divadla, ktoré má síce úspech u publika, ale musí čeliť aj ťažkostiam zo strany nadriadených orgánov a sťahovaniu do nových priestorov periférneho kultúrneho domu. Veľký priestor dostávajú ukážky z repertoáru Divadla Járy Cimrmana ako Němý Bobeš, Akt, Dlouhý, Široký a Krátkozraký, Dobytí Severního pólu, Cimrman v říši hudby, či Vizionář.

Vodič družstevného nákladiaku Pávek sa k svojmu závozníkovi, mentálne zaostalému Otíkovi Rákosníkovi, správa ako k vlastnému synovi, aj keď mu Otík spôsobuje samé problémy. Aj keď s ním po mnohých nehodách odmietne ďalej jazdiť, nedokáže ostať bokom, keď vidí, ako sa chalupár Rumlena z Prahy snaží Otíka pripraviť o rodičovský dom...

Tragikomédia, inšpirovaná úspešným autobiografickým románom Michala Viewegha, rozpráva o mladých manželoch Vitekovcoch, ktorí sa po okupácii Československa v roku 1968 odsťahujú aj s malým synom Kvidom, budúcim spisovateľom, z Prahy na vidiek, aby sa pokúsili prežiť absurdné obdobie normalizácie tak slušne, ako sa len dalo v tej neslušnej dobe. Príbeh hrdinov síce nekončí tragicky, celkom normálne sa dočkajú nežnej revolúcie, ale horkosť prežitého poníženia v nich navždy zostane. Tvorcovia však vedia, že aj na to smutné sa treba pozrieť s humorom a porozumením.

Film pripravovaný ešte za starého režimu, avšak realizovaný až po jeho páde. Takže sa nemožno čudovať, že satirické kúsky, ktoré boli pôvodne vnímané ako veľmi odvážne, neskôr vyznievajú bezzubo a krotko. Režisér Karel Smyczek tu sleduje osudy smoliarskeho riaditeľa rozostavaného kultúrneho domu - muž dočasne uverí v zmysluplnosť svojho počínania, vystaveného tlaku mnohých najrôznejších problémov.

Príbeh z prostredia malomestského pivovaru, kde býva správca Francin, disciplinovaný a vedomý si svojich povinností. Jeho protikladom je nespútaná, slobodomyseľná žena Maryška. Do ich láskyplného súžitia vstupuje náhle ako búrka Francinov brat - Pepin, starý mládenec, obuvník, operný spevák a predovšetkým fantasta. Páni zo správnej rady žasnú, aké bláznovstvá robia Pepin s Maryškou, svedomitý Francin má však strach, aby neprišiel o miesto. Pokúša sa svoju ženu usmerniť, dokáže sa na ňu aj nahnevať, ale vždy iba na chvíľu.

Osudy otca a syna Horáčkových, tentoraz si však prehodili úlohy. Jirka sa oženil, usadil a dospel, zatiaľ čo s jeho otcom sú problémy, pretože ho postihla kríza jeho veku s pocitom, že mu uteká posledný vlak, nadviaže vzťah so striptérkou Alou, farbí si vlasy, ale hlavne sa mu páči pekná a milá zdravotná sestra Lucia. Hoci sa správa tak, až sa ostatným zdá, ako by mu preskočilo, všetko samozrejme dobre dopadne.

Kníhkupec Dalibor Vrána má rád ženy a ženy majú radi jeho, preto väčšinu jeho príjmu zhltnú alimenty. Využije skutočnosť, že v reštauráciách si ho ľudia často pletú s čašníkom a rozhodne sa vylepšiť si svoju finančnú situáciu originálnym spôsobom. Stáva sa nedostihnuteľným fantómom pražských a čoskoro i mimopražských reštaurácií a postrachom pomalých čašníkov...

V niekoľkých epizódach z Cimrmanovho bohatého života sa nám predstavuje fiktívna postava všestranného génia našej minulosti, ako výsledku pera Ladislava Smoljaka a Zdeňka Svěráka