Strhujúci príbeh z českého pohraničia odohrávajúci sa v rokoch 1946-1949. Zachytáva mimoriadne ťažké podmienky, v ktorých Pohraničná stráž vykonávala svoju zodpovednú službu v čase, keď nepriatelia voľne prekračovali dovtedy nechránenú hranicu a bezohľadne vraždili české obyvateľstvo. Chronologické zaradenie tragických a dramatických momentov, ako aj humorných situácií vyvoláva v divákovi dojem, že listuje v záznamoch o činoch a životoch, ktoré by nemali byť zabudnuté. Ústrednými postavami sú traja pohraničníci a verní priatelia, do ktorých charakterov tvorcovia filmu premietli osudy stoviek mladých mužov, ktorí pred päťdesiatimi rokmi strážili naše hranice.

Všetko začína na pražskom letisku, kam americkí agenti dopravili v putách majora Maisnera vyhosteného zo Spojených štátov. Vracia sa do svojho pôsobiska, Strednej policajnej školy, a to napriek tomu, že bol za svoj "výkon" degradovaný na poručíka a jeho funkciu veliteľa školy prevzal čerstvo povýšený kapitán Hrubec. Maisner sa v škole stretne s bývalými študentmi, ktorí tu teraz vyučujú. Všetci ho vítajú s nadšením a všetci od neho dostanú nejaký darček. Kým psychologička Kudláková, ktorú priťahujú veliteľské typy, stratila o degradovaného Maisnera záujem a vášnivo teraz miluje Hrubeca, pozornosť na neho zameria Boženka Vinklářová, ktorá sa rozišla s cigánom Štefanom a učí teraz na škole odtlačky prstov. Maisner rozpráva, ako v Amerike skočil z mrakodrapu, aby sa ubránil návrhom Simony Ptáčkovej.

Film, v ktorého úvode nastupujú do výučby frekventanti strednej policajnej školy, je bláznivou komédiou, ktorá je skôr sledom bláznivých epizód a vtipov než uceleným príbehom. Dohromady ich spája jednoduchá zápletka, kedy veliteľ policajnej školy major Maisner pátra medzi svojimi nováčikmi po údajnom špiónovi FBI a dostáva sa po neveľmi jemnom kanadskom žartíku do sporu so svojím podriadeným, do sporu, ktorý končí nefalšovaným prepadnutím banky.

Starý papier, stará tlač a Philippe Noiret v tragikomédii podľa románu Bohumila Hrabala. Starnúci Haňta pracuje v zberni ako balič starého papiera, chystá sa odísť do dôchodku a chce si so sebou vziať lis, na ktorom roky pracoval. Prežíva svoje pokojné dni plné bežných i neobyčajných stretnutí s ľuďmi, ktorí prinášajú papier do zberu, a s imaginárnymi hosťami, či už sú to svätci, literárne postavy alebo autori kníh, ktoré tlačí. Číta, sníva o krásnej cigánke Ilonke a popíja s priateľmi vrátane profesora, cigánov a kostolníka. Jeho pokojný život sa však nečakane začne rúcať a sklamaný muž, ktorý nečakane stráca zmysel života, vidí jediné riešenie, ako dokončiť svoje životné dielo.

Slovenský námezdní dělník Štefan Banič opustí v roce 1907 ženu Rózu, tři děti i rodnou ves a odjede s řadou dalších chudých mužů za výdělkem do Ameriky. Usadí se v pensylvánském městě Greenville, kde si najde práci v místní slévárně a později v dole. Jako spoustu jiných lidí i jeho okouzlí kinematograf. Nejvíc jej zasáhnou dokumentární záběry pilota, který se se svým strojem zřítil na zem a zahynul. Štefan začne vymýšlet způsob, jak pilotům zachránit život. Podle něj jde o jakousi obdobu záchranných vest a kruhů, jaké viděl na lodích. S pomocí hluchoněmého kutila přezdívaného Edison vymyslí a sestrojí „padostroj" na principu deštníku, který se rozevírá pod pilotovýma rukama. S pomocí zámožného amerického inženýra Franka si Banič dokonce zažádá o patent. Jenže musí před zástupci úřadů skočit z výšky patnácti podlaží a osobně tak demonstrovat, že jeho vynález skutečně funguje.