Príbeh dvoch starých žien, ktorý dokumentuje, ako ťažko znáša človek každé narušenie sumáru životných istôt. Prvá zo žien by mohla byť vlastne šťastná - deti sa o ňu postarali. Bez finančných ťažkostí mohla dožiť život v malej mestskej garsónke, do ktorej ju syn presťahoval z vidieka. Tá druhá sa vrátila po rokoch z cudziny, aby ešte raz uvidela miesto, kde sa narodila. Rozsiahla stavba vodného diela na Liptove pohltila aj jej rodisko. Obidve ženy sú na sklonku života. Búrili sa proti tomu, aby natrvalo zostali na periférii vzťahov, bez domova, lásky detí. A ich osobné vzbury neboli bezvýznamné – pomohli upriamiť pozornosť ich detí k skutočným hodnotám života.