Je to príbeh Panifilovovej dvadsaťosmičky - skupiny dvadsiatich ôsmich vojakov 316. streleckej divízie pod velením generála Ivana Panfilova, ktorá sama a s nedostatočnou výzbrojou zastavila postup kolóny 54 nemeckých tankov tesne pred Moskvou a zdržala postup nepriateľskej 11. pancierovej divízie až na niekoľko dní. Aj keď boli Panfilovci vyzbrojení len bežnými puškami Mosin-Nagant a guľometmi DP a PM-M1910, ktoré sú proti tankom neúčinné, alebo mali k dispozícii iba staré protitankové granáty RPG-40 a protitankové pušky PTRD-41 nedostačujúcej sily a prieraznosti voči pancieru nemeckých tankov, sovietski vojaci bojovali neúnavne a vzdorne, s nezvyčajnou statočnosťou a neochvejným odhodlaním chrániť Moskvu a svoju vlasť.

Berlín sa vzdal. Kde osláviť veľké víťazstvo? Jednoznačne v Paríži. A presne tam sa vyberie skupinka sovietskych dôstojníkov, no ich cesta do mesta snov rozhodne nebude nudná.

Október 1941. Kadetov z podolských vojenských škôl medzi prvými vyslali do iljinskej obrannej línie bojovať po boku jednotiek sovietskej 43. armády, aby zadržali Nemcov, kým nedorazia posily. Mladí muži, vlastne ešte deti, takmer všetci jeden po druhom položili svoje životy v bitke, ktorá trvala dva týždne, aby znemožnili postup nemeckých jednotiek do Moskvy. Okolo 3.500 kadetov bojovalo aj napriek tomu, že na druhej strane stála ďaleko väčšia a lepšie vyzbrojená presila. Strhujúca snímka nerozpráva len o vojne. Je tiež o láske, skutočnom a pevnom priateľstve a ceste od chlapčenstva k dospelosti.