Televízny poviedkový film s témou citových vzťahov rôznych generácií.

Pôvodná televízna inscenácia nakrútená na motívy románu J.M.Hurbana o živote pobaltských Slovanov v 12.storočí. Gottšalk bol začiatkom 12.storočia vládcom kmeňa Obodricov. Zavrhol však svoj rod, tradície, národ a prijal nové náboženstvo, vyhnal ženu a dcéru, spojil sa s Dánmi a Germánmi, aby, ako vravel, pozdvihol zaostalý ľud na ich kultúrnu úroveň, čím však zároveň dovolí svojim "kultúrnejším" priateľom plieniť a rabovať vo vlastnej krajine. Samozrejme, vzbudil tým nevôľu šľachty zvyknutej jednať s panovníkom - kniežaťom ako rovný s rovným. Situácia sa definitívne vyostrila na sneme, ktorý po dlhom čase Gottšalk, pre svojich Gočalko, zvolal so súhlasom cudzích vládcov. Tu sa začína odvíjať príbeh inscenácie. Udalosti na sneme vyvrcholili vážnou roztržkou. Všetci sa na vlastné oči presvedčili, že knieža nadobro zapredal ich životy a vieru cudzincom. Centrom odporu sa stane hrad veľmoža Razmockého, kam sa po neúspešnom únose Germánmi uchýli zavrhnutá Gottšalkova dcéra Jarmila.

Cesty troch žien sa stretnú v nemocničnej izbe. Všetky vnímajú život ako dar, nie ako nezmyselný trest. Vierou v život prekonávajú všetky prekážky a hľadajú vlastnú dôstojnosť. Ich životné príbehy spája láskavý humor a silný humanistický akcent.

Príbeh osamelej ženy poznamenanej tragickou minulosťou, ktorá si ale i tak vedela nájsť zmysel života. Televízna inscenácia, dramatizácia diela V. Mináča. Osud Marky - odloženého dieťaťa neznámych rodičov - je v televíznej úprave rozšírený až do súčasnosti: stane sa najlepšou pracovníčkou JRD, jeho predsedníčkou, po tom čo prišla o muža a dieťa, nachádza v práci zmysel života.

Historický príbeh, odohrávajúci sa v Španielsku niekoľko rokov po smrti potulného rytiera Dona Quijota. Sancho Panza dlhým uvažovaním prišiel k záveru, že Dulcinea existuje a pokúša sa ju nájsť. V satiricky ladenej komédii autor odkrýva mravné pokrytectvo, duševnú plytkosť a predajnosť strednej spoločenskej vrstvy tých čias.

Pôvodná televízna rozprávka o hľadaní a poznaní skutočných hodnôt v ľudskom živote sa svojím filozofickým posolstvom prihovára nielen detskému, ale i dospelému divákovi. Osud dal Samuelovi do vienka čudný dar. Prekrásnu tvár. Tú si pre neho vymodlila matka, tajne dúfajúc, že krása prinesie chlapcovi veľké šťastie. A spočiatku to naozaj tak bolo. Samuel sa vyhrieval v priazni bohatých ľudí a naučil sa žiť v prepychu a záhaľke. Časom jeho srdce stvrdlo na kameň a ani matkina smrť ho nedokázala zmeniť. Musel znovu zasiahnuť spravodlivý osud. Na sedem rokov ho ukryl do podzemia, aby tam v samote a pri ťažkej práci spytoval svoje svedomie.

Jedno z každoročných stretnutí rodiny Nádašskovcov sa premení na konfrontáciu rôznych životných postojov a generačných názorov. O výhodách predaja starého rodičovského domu sa zať pokúša presvedčiť každého člena početnej rodiny.