The last remaining film of Le Prince's LPCCP Type-1 MkII single-lens camera is a sequence of frames of his son, Adolphe Le Prince, playing a diatonic button accordion. It was recorded on the steps of the house of Joseph Whitley, Adolphe's grandfather.

A gardener is watering his flowers, when a mischievous boy sneaks up behind his back, and puts a foot on the water hose. The gardener is surprised and looks into the nozzle to find out why the water has stopped coming. The boy then lifts his foot from the hose, whereby the water squirts up in the gardener's face. The gardener chases the boy, grips his ear and slaps him in his buttocks. The boy then runs away and the gardener continues his watering. Three separate versions of this film exist, this is the original, filmed by Louis Lumière.

A film by Louis Aimé Augustin Le Prince, shot in late October 1888, showing pedestrians and carriages crossing Leeds Bridge.

They get ready to kiss, begin to kiss, and kiss in a way that brings down the house every time.

A horse with rider jumping over an obstacle. A scientific film made for the Prussian army to help their soldiers improve their horseback riding technique.

Move over, King Tut: There's a new pharaoh on the scene. A team of top archaeologists and forensics experts revisits the story of Hatshepsut, the woman who snatched the throne dressed as a man and declared herself ruler. Despite her long and prosperous reign, her record was all but eradicated from Egyptian history in a mystery that has long puzzled scholars. But with the latest research effort captured in this program, history is about to change.

Through revealing interviews with experts and victims' families, this gripping documentary examines the problem of deadly foodborne illness in the US.

Georges Mélies je jedným z najslávnejších „otcov“ filmu. Ako prvý si uvedomil silu filmovej ilúzie a pracoval s ňou tak, že dokázal vytvoriť aj krátkometrážne sci-fi. Vo svojej slávnej Ceste na Mesiac tak vystrelil raketu skôr, než sa to podarilo Rusom či Američanom, objavil Mesačných ľudí a stretol sa aj s prvými pirátmi. Neustále kopírovanie jeho filmov, v čom ešte nejestvovala právna ochrana, ho nakoniec tak zdeptalo, že skončil v obchode s hračkami a svoje dielo spálil.

Clarence marries hooker Alabama, steals cocaine from her pimp, and tries to sell it in Hollywood, while the owners of the coke try to reclaim it.

Expedícia, financovaná miliardárom Weylandom, sa dostane k záhadnej pyramíde, umiestnenej šesťsto metrov pod zemou v pustatinách Antarktídy. Miliardár Charles Bishop Weyland dá dohromady medzinárodný tím archeológov, vedcov a bezpečnostných expertov, ktorý vedie ochranárka životného prostredia a cestovateľka Alexa "Lexa" Woodsová, aby preskúmali záhadnú "horúcu žiaru" sálajúcu z hĺbok pod Antarktídou.To, na čo prídu v hĺbke dvetisíc stôp pod zmrznutým povrchom, ich najprv rozradostí, ale neskôr smrteľne vydesí. Nájdu pyramídu so stopami aztéckej, egyptskej a kambodžskej kultúry. Vo vnútri pyramídy - bludisko chodieb. Tie sú také technologicky pokročilé a im je celkom jasné, že tu už niekoľko tisíc rokov funguje mimozemský vplyv.

Keď Sam začne pátrať po pôvode podivného signálu, ktorý je vyslaný z dávno zatvorenej počítačovej herne Flynn's Arcade – signálu, ktorý mohol poslať len jeho otec – ocitne sa v digitálnom svete, v ktorom je jeho otec už dvadsať rokov uväznený. S pomocou odvážnej bojovníčky Quorry (Olivia Wilde) sa otec a syn spoločne vydávajú na smrteľne nebezpečnú cestu po vizuálne úchvatnom digitálnom svete, ktorý stvoril sám Kevin, a ktorý sa rozvinul natoľko, že je plný dosiaľ nevidených dopravných prostriedkov, zbraní, miest...a žije v ňom aj nemilosrdný zloduch, ktorý sa nezastaví pred ničím, len aby im zabránil v úteku.

Štátnym úradníkom sa nepáčia neortodoxné pracovné metódy tajnej vládnej služby IMF (Impossible Mission Force), preto ju rozpustia a jej šéfa Ethana Hunta chcú hnať k zodpovednosti. Medzitým sa o slovo začína hlásiť mýtická organizácia Syndikát, ktorej členmi sú bývalí agenti. Ich cieľom je prostredníctvom riadených teroristických útokov zaviesť trochu iný svetový poriadok. Aj keď Hunt nemá proti Syndikátu oficiálne poverenie a pohybuje sa v ilegalite, zhromaždí svojich skúseným kamarátov a pokúsia sa týchto profesionálnych teroristov zastaviť. Pomáha mu aj krásna britská agentka Ilsa Faust, ktorá má jedinú vadu na kráse, nedá sa jej úplne veriť, pretože je veľmi pravdepodobné, že pracuje pre druhú stranu.

Počítačovému špecialistovi Thomasovi Andersonovi, ktorý sa však najlepšie vo svojej koži cíti, len keď sa ukryje za svoj nick Neo, sa jedného dňa konečne podarí skontaktovať sa so skupinou odbojárov, združenou okolo tajomného Morphea, ktorý ho zanedlho zasvätí do tajomstva, ktoré by pripravilo nočné mory i tomu najzarytejšiemu optimistovi pod slnkom: svet, ako si Neo myslí, že ho vníma, je len ilúziou vyprodukovanou neuveriteľne vyspelou umelou inteligenciou menom Matrix. Len Vyvolený môže Matrix a jeho prisluhovačov poraziť.

Frank W. Abagnale je dnes mužom v najlepších rokoch s povesťou špičkového odborníka. Ale ešte predtým ako dosiahol plnoletosť, teda dvadsaťjeden rokov, pátrala po ňom polícia najmenej tridsiatich štátov USA a pre agenta Carla Hanratthyo bol doslova nočnou morou. V šestnástich sa Frank od svojich vrstovníkov príliš neodlišoval. Ale potom sa jeho rodičia rozviedli a on mal pocit, že zostal sám proti celému svetu a musí sa brániť zo všetkých síl.

Film sa odohráva počas vyhrotených momentov pred zahájením kľúčových Jobsových prezentácii, ktoré menili dejiny, a to nie len počítačové. Prvý krát stretávame Jobsa v polovici 80-tych rokov, kedy na trh uviedol Macintosh. Od prvých minút utvrdzuje divákov v tom, že reči o jeho neznesiteľnosti neklamali. Je to monštrum, ktoré šikanuje svojich podriadených za nesplnenie nesplniteľných príkazov, ponižuje matku svojej dcéry, ktorej otcovstvo aj napriek súdnemu rozhodnutiu neuzná, do krvi sa háda so svojou pravou rukou Joannou Hoffmanovou, pokiaľ nedosiahne svoje. S ubiehajúcimi minútami sa však z jednorozmerného psychopata stáva osobnosť, ktorú budú diváci chápať, obdivovať, ale samozrejme takisto aj nenávidieť. Asi ako každú ľudskú bytosť, ktorá videla o kúsok ďalej, než všetci ostatní.

Melodrama o tulákovi, ktorý sa ujme a otcovskou láskou zahrnuje nalezenca.

Christine zaškatuľkovať, zaradili by ste ju medzi rebelky. Nie je nejako zvlášť pekná a tvár plnú vyrážok maskuje ružovými vlasmi. Nie je ani nejako zvlášť múdra a tento deficit vyrovnáva tvrdením, že má umelecké sklony. Asi najzaujímavejšie je na nej to, že ako symbol vzdoru odmieta svoje krstné meno, sama si hovorí Lady Bird a chce, aby ju tak oslovovali aj všetci ostatní. Keď sa s ňou stretneme prvýkrát, zažijeme jej brutálnu hádku s matkou, po ktorej naštvane vystúpi z auta. Idúceho. A pritom je táto večne naštvaná puberťáčka so zlomenou rukou (následok vyššie uvedeného incidentu) v skutočnosti citlivá duša, ktorá by sa len chcela správne zamilovať a nájsť zmysel života, a je nervózna z toho, že sa jej ani jedno zatiaľ príliš nedarí.

John a Jane Smithovci tvoria obyčajný manželský pár s obyčajným životom a obyčajnými starosťami. Každý z nich však skrýva doslova vražedné tajomstvo. Obaja sú v skutočnosti dobre platení a výkonní zabijaci, pracujúci pre konkurenčné organizácie. Oživenie ich nudného a rozpadajúceho sa manželského zväzku príde až s novou úlohou od ich zamestnávateľov: zabiť svojho životného partnera. Výsledkom je veľkolepé akčné divadlo, počas ktorého obaja uplatnia svoje výnimočné schopnosti a ich manželstvo prejde rozhodujúcou skúškou...

Audrey Hepburnová v hlavnej úlohe dnes už legendárnej americkej komédie, ktorá bola ocenená dvoma Oscarmi. Film vznikol podľa rovnomennej knihy Trumana Capoteho. Je to príbeh mladej, emancipovanej dievčiny Holly Golightlyovej, ktorá sníva svoj sen o skvelej budúcnosti uprostred New Yorku. Zatiaľ však žije iba z "príspevkov" na taxík a oblečenie od svojich pánskych obdivovateľov. Jej plány naruší zoznámenie sa s mladým spisovateľom Paulom, ktorý sa prisťahuje do domu, v ktorom býva.

Paddington je medvedík, ktorý nosí vlnený kabát a neforemný klobúk. Jeho obľúbené jedlo je marmeláda. Napriek tomu, že žije v Londýne, pochádza z Peru. Jeho rodičia zahynuli počas zemetrasenia, keď mu bolo len pár týždňov a tak sa ho ujala teta Lucy. Keď odišla do domova dôchodcov, rozhodla sa, že pošle Paddingtona (peruánskym menom Pastuso) do Anglicka. Sedel sám na kufri, s klobúkom na hlave a lístočkom. A tak ho našli manželia Brownovci. Vzali ho do svojej rodiny, dali mu meno podľa miesta, kde ho našli (Paddington je názov železničnej stanice) a spravili z neho ďalšieho člena rodiny, v ktorej žili ešte dve deti - Jonathan a Judy a gazdiná - pani Birdová. Všetko by bolo dobré, ale len dovtedy, kým sa na scéne neobjavila riaditeľka miestneho múzea pani Milicentová (Nicole Kidman), ktorá z neho chce vytvoriť preparovaný exponát.